streda, 1. mája 2013

01.05.2013 Veľký Choč

Veľký Choč

         Príchod jari je už tu, čo hlásia aj lastovičky sediace po vedení a škoda by to bolo taký pekný deň nevyužiť plnohodnotne. Vydali sme sa známou trasou začínajúcou vo Valašskej Dubovej i padli aj iné návrhy, ktoré sme vrámci problematického cestovania zavrhli. Z auta sme vystúpili o 08:00 hod štyria, (Janči, Ľubo, Ja a Sol) Stúpali sme po kamenistom chodníku popri náučných tabuliach informujúcich aké krásy sú po okolí. V celkom dobrej kondícii dorážame na Strednú Poľanu, kde Janči objavuje Hotel Choč, pred ktorým sedia dvaja poľský turisti práve popíjajúci rannú kávu po prebudení. Doplnenie tekutín a stúpame po zelenej značke na vrchol. Ľubo nahodil tempo streleného diviaka a veru mali sme za ním čo robiť, aby sme s dychom vládali.
          V peknom rozložení vystupujeme na vrchol Choču, kde už oddychuje asi tridsať turistov príchodzích z rôznych strán. Vyberám rádiostanicu  a o 10:30 hod. dávam výzvu z kopca ako SOTA ZA-018, čo je za pekných 8 bodov. Spojení je málo, no na aktiváciu to stačí. Občerstvenie a fotenie z vrcholu zaberá chvíľu a tak schádzame po zimnej značke späť. Až pri zostupe si uvedomujeme, aký strmý chodník nás sem zaviedol. Skaly sú pri zostupe o niečo šmykľavejšie a veru máme čo robiť, aby sme nepopadali. Zemně zaslíbená orosená pivní pěnou nás ženie do civilizácie a ani sa nenazdáme a už sedíme v Jánošíkovej krčme
, hasíme smäd keltom. Keďže do Lúčok je to skratkou len 12 km cez Vyšný Kubín, obzeráme si Choč aj z opačnej strany. Prechádzame cez pekné oravské dedinky až horskou rozbitou cestou schádzame do Lúčok.
           My však nezastavujeme, ale pokračujeme do obce Kalameny k termálnemu prameňu. Vo vode nie moc vábivej farby sa už rochní tak 15 ľudí z rôznych kútov Slovenska. Vidieť aj poľské autá parkovať na brehu. Ja s Ľubom vchádzam bez strachu do vody, Janči sa okúňa, no ako správny mercúň tiež vchádza do rochniska a si užíva blahodárne účinky liečivej vody. Voda je teplá, chutí ako Medokýš. Asi po pol hodinke relaxu s uvoľneným svalstvom nôh sa poberáme domov. Aj takto sa dá prežiť prvý máj.