sobota, 15. júna 2013

15. 03. Kľak veľkofatranskoj

Kľak veľkofatranskoj   

 Počasie praje krátkym túram, a v rámci súťaže SOTA (vysielanie z vrcholov) ešte Kľak nebol aktivovaný, nedalo nám naň nevyliezť. Započali sme o ôsmej hodine z križovatky dolín na konci Sklabinského Podzámku, kde nás vyhodilo auto. Dlhá, únavná asfaltová cesta pomaly dvíhala nadmorskú výšku, až sme na sa ponorili no listov medvedieho cesnaku rastúceho v strmine kopca. Fučiac a potiac sme vyšli v zložení Janči, Miro a Ja na Kvoškársku lúku. Po chvíli oddychu, ktorý sme potrebovali na záverečný výšľap stúpame na vrchol. Tu niektorí popíjajú donesené pivko, niektorý vysiela a konzumuje poživeň. Patrilo by sa trochu provokovať a tak sa telefonicky spájame s ďalším členom klubu pupkatých turistov, aby vedel, o čo prišiel. Ľubo sa telefonátu potešil a hneď začal plánovať túry na blízke obdobie... Oddýchnutý sa rozhodujeme kam zísť, či cez Nižnú Lipovú, alebo do Podhradia. Podhradie vyhráva a tak po modrej značke schádzame. Strmina pri zostupe dáva znať kolenným kĺbom, dychu a priľnavosti podrážky k vlhkému terénu. Konečne vchádzame na ako takú rovinu, na lúčku ku poľovníckej chatke. Odtiaľ už po ceste až do Podhradia. Pred krčmu prichádzame o 13:50 h no tabuľa na krčme vraví, že otvárajú o druhej. Sadneme si preto na schody a čakáme. Čakáme, až kým nešiel okolo domáci, ktorý nám osvetlil situáciu o skrachovanej krčme. Aby sme smädom nepokapali, doniesol nám vo fľaši kyselky z Dubového. Tá zasyčala v našich útrobách.
Pri písaní tohoto článku, po tom, čo som si naniesol na nohy už druhú vrstvu konskej masti, uvedomujem si, že svalovica bude aj tento krát riadiť moje kroky budúce obdobie...