sobota, 27. júla 2013

27.07.2013 Kozia skala

27.07.2013 Kozia skala

    V rámci klubu pupkatých turistov sme sa rozhodli vystúpiť na ďalší nie tak často navštevovaný kopec Kozia skala. Keďže naše topografické schopnosti nedosahujú až takej úrovne, pribudol nám ďalší člen Mirosvav, ktorého znalosti práce s technikou sme nadmieru využili. Ako základňu k výstupu sme si vybrali poľovnícku chatku v útrobách Necpalskej doliny.

      Na chatu sme prišli už v piatok. Bolo treba pripraviť poživeň pre nás, keď sa vrátime z hôr a doplniť tekutiny v rôznych formách. Varenia sa zhostil Janko, ktorého guľáš varený v kotlíku pod hviezdami chutil vynikajúco. Do partie nám pribudol aj Ľubov junior Adrián, ktorý má ešte čo doháňať, aby sa stal legitímnym členom: Chýba mu poriadne brucho, no očarený chatou pekne zapadol do partie. V  zostave štyroch turistov sme sa skoro ráno o pol deviatej vybrali od cintorína z Necpal. Kráčali sme horou-nehorou, značkou-neznačkou chodnkom-nechodníkom prudko na vrchol kopca. Cestou sa občas ukázali zaujímavé pohľady na Turčiansku záhradku.

       Po príchode na vrchol Adrian st. začal vykrikovať do vysielačky čím sa mu podarilo zaktivovať ďalší kopec. Niečo sme pojedli, popili a vybrali  sa na skalu. Tu sa však sranda skončila. Chodník zmizol a ostal len tenučký pás, po ktorom sa dalo prejsť. Ním išiel už len Adrian a Miroslav. Ľubo nesúc Adriána ml. na chrbte toho už mal tiež dosť a nechcel riskovať a tak s Janom počkali pod skalou. Po fotení sa vraciame späť. Cesta ešte horšia ako smerom hore. Dehydratácia a únava spôsobila, že už sme si prestali všímať okolie. Len vidina oroseného pohára a miska plná gulášu nás priviedla do civilizácie. Necpaloch v krčme sme si svoju túžbu naplnili a v chate dali aj guláš.

       Videli sme prales, miesta nedotknuté častou návštevou človeka, ako aj nevšedné výhľady na prekrásnu našu krajinu. Pre náročnosť výstupu však musíme skonštatovať, že dlho sa na toto miesto asi nedostaneme.