nedeľa, 4. augusta 2013

03.08.2013 Babia Hora

03.08.2013 Babia Hora

      V dolinách a nížinách počasie vyhnalo teploty do tropických rozmerov a tak časť členov klubu pupkatých turistov Jana a Aďa hľadajúc úniku z civilizácie si vyhliadla najsevernejšie miesto Slovenska dúfajúc v chlad. Plán znel jasne: Babia Hora, bivak v kolibe a na druhý deň zostup. 
        Začiatok túry vyšiel na obec Oravská Polhora, kde zaparkovali auto pri bytovke a šľapajúc 3 km do časti Slaná Voda začalo ich trápenie. Na chate Slaná voda si dali po  pive, aby načerpali do zásoby tekutiny. Pokračovali rezkou chôdzou cez Hviezdoslavovu alej až k miestu, kde Hviezdoslav posadil Hájnikovú ženu do horárne. Nad horárňou nemôžuc nájsť značku vybrali mapu, ktorou  si poradili kade ďalej. Tu chodník už stratil čaro a začal stúpať. A stúpal až na vrchol. Po ceste streli Poľský manželský pár z obce Jelešnia, ako aj Žilinčanov smerujúcich na Babiu Horu. Pri prístrešku doplnili si tekutiny, aby mohli už len 30 min stúpať na svoje najvyššie miesto dňa.
         Na Babej Hore sa nachádzalo okrem nich aj 150 turistov prevažne Poliakov, deti v sandálkach a kroksoch... Po občerstvení a vykrikovaní do vysielačky klesali do sedla Brona, kde znova odpočinok, bo chodník skladaný z kameňov a schodov dáva zabrať. Dvojica pupkatých pokračovala vo svojej púti cez Malú Babiu Horu do Jaloveckého sedla, odkiaľ sa zase museli štverať na záverečný  výšľap, ktorý preveril ich fyzičku. Veď nesúc batohy na chrbte plné výbavou na dva dni preveria nejeden chrbtový stavec. 
        Na najsevernejšom mieste Slovenska, v chalúpke Bekydok sa rozhodli prenocovať. Najprv sa poumývali v studničke, potom najedli a napili, aby sa rozveselili po príchode rodín Poliakov, ktorých doviezol na miesto traktor. Poliaci si dvojicu najprv fotili, no po družných rozhovoroch vysvitlo, že Poliaci sú nielen pod vplyvom omamných látok, ale aj majú záujem na zrube prenocovať. Kľud prestal, keď deti chytajúc všetko čo bolo slovenské začali  kričať na celú horu. Tu najskúsenejšiemu z dvojice napadla oslobodzujúca myšlienka, dať sa zviesť traktorom o niečo nižšie, a prebivakovať v samote a tichu. A tak zažili adrenalínovú jazdu na vlečke traktora, ktorá sa mala každú sekundu prevrhnúť, alebo rozpadnúť. Traktor ich doviezol na Medralova Zachodnia, odkiaľ pokračovali cez Horné Gluchačky na Vyšný Tajch. Už si asi nespomenú na miesto, kde ich napadlo, že zídu až do dediny, no keď to chceli uskutočniť ešte za svetla museli pridať do kroku. 
         Z Vyšného Tajchu už viedla asfaltová cesta, ktorá dávala neskúsenému dobre zabrať, hlavne jeho podrážkam. No aj napriek tomu neustávali v tempe a želajúc si auto aj bez motora, ktoré ich dovezie do dediny pokračovali. Keďže priania sa plnia, aj ich prianie bolo vyslyšané. Na Borsučiom, pri horárni stálo auto, no podľa majiteľa je nepojazdné, má chybu motora. A tak teda pokračovali v chôdzi, ktorá miestami prešla do pomalého behu pískajúc a kričiac, aby odohnali medveďov z cesty. Celkom po asfaltke išli 8 km v tempe, za ktoré by sa nehanbil ani Pribilinec. Za pílou si stopli auto, ktoré ich odviezlo do dediny, kde si vychutnali tekutiny ponúkané miestnym pohostinstvom, aby o 23:00 h mohli odomknúť svoje martinské byty.