piatok, 28. novembra 2014

Za týždeň štyri chaty...


Za týždeň štyri chaty...


      Občas sa našiel v nedávnej minulosti čas na turistické spoznávanie okolia, či návštevou nejakej tej chaty, alebo vrcholu Vyšehrad, Rakytov, Borišov, no nebolo už času zasadnúť si k počítaču a písanie ďalšieho príbehu zo stránok turistického denníka. A tak po malej odmlke píšem tieto riadky, aby som tak nám v budúcnosti sprístupnil spomienky, po tom ako príde na návštevu pán Alzheimer. Dúfam, že to nebude tak skoro...
Bol piatok, voľno v práci si vyžiadalo niekam vybehnúť konečne aj s Ľubom, ktorý klubové akcie pravidelne ignoruje vyhovárajúc sa na škvarkové pečivo (pagáče), ktoré mu v práci neumožňujú opustiť pece. A tak padlo rozhodnutie, len na chvíľku, tak len na Maguru. Dvaja a Sol stúpame na chatu no ja s nejakou tou nechuťou. Pre tento krát som sa trápil. Či to bolo tým, že dlhšiu dobu som nikde nebol, či to bolo počasím nevedno, nakoniec sme na chatu vyšli po hodine a pol. Pivko, čaj a už sme schádzali dolu. Na fotografovanie nebola obloha štedrá a opar zakrýval krásu Turca...
Pondelok padol opäť návrh na Chatu pod Kľačianskou Magurou, no teraz s Peťom a novým členom Mirom, ktorý je vo fázy čakateľa na členstvo klubu, (musí ešte pribrať). A tak o ôsmej parkujeme auto v Kľačanoch a stúpame k chate. Už sa mi kráča lepšie, s úsmevom na tvári a jazykom pri kolenách vystupujeme ku chate. Obloha opäť nebola k foteniu naklonená, a tak len pivko, čaj a horec na chate. Cestou dolu sa dohadujeme, že v stredu by to šlo, a tak miesto a termín bol jasný.
Prišla streda, v aute smer Strečno počuť len Sol, ako za zadnými sedačkami v aute dychčí, Miro a ja sa už tešíme, ako sa budeme škriabať na chatu pod Suchým. Peťo svoju účasť odvolal pre bolesť kolien. Tiež sme názoru, že radšej vynechať jednu akciu, ako potom päť. Auto teda parkujeme pri cukrárni, lávkou prekračujeme Váh a kráčame dedinou za sprievodu brechotu miestnych psov smer Starý hrad. Prechádzame popod železnicu a pokračujeme pri hrade stále po ceste, ktorá pomaly mení sklon stúpania. Takto v pohodičke, bez náhlenia prichádzame po dvoch hodinách pred chatu. Tu nás vítajú so slovami „Konečne ľudia“. Vravia, že tu nemali za skoro dva dni ani dušu, iba z traktora. Pohoda v chate, čaj a horec na rozohriatie. Potom už len dezert: pečené banány na krbe dokážu spríjemniť deň. Pred schádzaním padol ešte návrh, isť sa pozrieť na výhľady z Javoriny a tak s chatárom, ktorý nám ukázal zaujímavé miesto nad chatou vybiehame hore. Tu sa výhľady otvorili, a vidieť aj na Martinskú stranu. Krása. Pri schádzaní, keďže nám ešte nestačilo dohadujeme sa na štvrtok..
Štvrtok ráno o siedmej autom do Trusalovej, kde Miro, Sol a ja vystupujeme z auta. Peši na  Zajacovú, a ďalej Generálom dychčiac na chatu. Chata sa pomaly plnila ľuďmi, a my po čaji s horcom schádzame dolu. Aj fotečka miestami zachovala spomienky, aj duša sa naplnila krásou, aj myseľ si oddýchla,.. proste krásny týždeň  Za týždeň štyri chaty... 
      Občas sa našiel v nedávnej minulosti čas na turistické spoznávanie okolia, či návštevou nejakej tej chaty, alebo vrcholu Vyšehrad, Rakytov, Borišov, no nebolo už času zasadnúť si k počítaču a písanie ďalšieho príbehu zo stránok turistického denníka. A tak po malej odmlke píšem tieto riadky, aby som tak nám v budúcnosti sprístupnil spomienky, po tom ako príde na návštevu pán Alzheimer. Dúfam, že to nebude tak skoro...
Bol piatok, voľno v práci si vyžiadalo niekam vybehnúť konečne aj s Ľubom, ktorý klubové akcie pravidelne ignoruje vyhovárajúc sa na škvarkové pečivo (pagáče), ktoré mu v práci neumožňujú opustiť pece. A tak padlo rozhodnutie, len na chvíľku, tak len na Maguru. Dvaja a Sol stúpame na chatu no ja s nejakou tou nechuťou. Pre tento krát som sa trápil. Či to bolo tým, že dlhšiu dobu som nikde nebol, či to bolo počasím nevedno, nakoniec sme na chatu vyšli po hodine a pol. Pivko, čaj a už sme schádzali dolu. Na fotografovanie nebola obloha štedrá a opar zakrýval krásu Turca...
Pondelok padol opäť návrh na Chatu pod Kľačianskou Magurou, no teraz s Peťom a novým členom Mirom, ktorý je vo fázy čakateľa na členstvo klubu, (musí ešte pribrať). A tak o ôsmej parkujeme auto v Kľačanoch a stúpame k chate. Už sa mi kráča lepšie, s úsmevom na tvári a jazykom pri kolenách vystupujeme ku chate. Obloha opäť nebola k foteniu naklonená, a tak len pivko, čaj a horec na chate. Cestou dolu sa dohadujeme, že v stredu by to šlo, a tak miesto a termín bol jasný.
Prišla streda, v aute smer Strečno počuť len Sol, ako za zadnými sedačkami v aute dychčí, Miro a ja sa už tešíme, ako sa budeme škriabať na chatu pod Suchým. Peťo svoju účasť odvolal pre bolesť kolien. Tiež sme názoru, že radšej vynechať jednu akciu, ako potom päť. Auto teda parkujeme pri cukrárni, lávkou prekračujeme Váh a kráčame dedinou za sprievodu brechotu miestnych psov smer Starý hrad. Prechádzame popod železnicu a pokračujeme pri hrade stále po ceste, ktorá pomaly mení sklon stúpania. Takto v pohodičke, bez náhlenia prichádzame po dvoch hodinách pred chatu. Tu nás vítajú so slovami „Konečne ľudia“. Vravia, že tu nemali za skoro dva dni ani dušu, iba z traktora. Pohoda v chate, čaj a horec na rozohriatie. Potom už len dezert: pečené banány na krbe dokážu spríjemniť deň. Pred schádzaním padol ešte návrh, isť sa pozrieť na výhľady z Javoriny a tak s chatárom, ktorý nám ukázal zaujímavé miesto nad chatou vybiehame hore. Tu sa výhľady otvorili, a vidieť aj na Martinskú stranu. Krása. Pri schádzaní, keďže nám ešte nestačilo dohadujeme sa na štvrtok..
Štvrtok ráno o siedmej autom do Trusalovej, kde Miro, Sol a ja vystupujeme z auta. Peši na  Zajacovú, a ďalej Generálom dychčiac na chatu. Chata sa pomaly plnila ľuďmi, a my po čaji s horcom schádzame dolu. Aj fotečka miestami zachovala spomienky, aj duša sa naplnila krásou, aj myseľ si oddýchla,.. proste krásny týždeň  


pečené banány
Nad Chatou pod Suchým
Stratenec, Suchý...
Ploštiny
Generál
Chata pod Chlebom